Založ si blog

Novembrové reminiscencie obyčajného študenta. Diel 2. Hor sa na vysokú!

 

Nuž názov tohto blogu je trošku prehnaný, pretože v mojom prípade o žiadne hnanie sa na školu nešlo. Počas štúdia som nemal problémy so žiadnym predmetom, ale takisto som nemal žiadne vyhranené záujmy a zameranie. Z pohľadu racionálneho výberu ďalšej školy som mal nejaké obmedzenia. Časť škôl bola pre mňa nedostupná, pretože ma rodičia upozornili, že sa mi ľahko môže stať, že nebudem prijatý z iných ako vedomostných dôvodov. Tieto školy boli najmä spoločenskovedného charakteru, ako napríklad právo, filozofia, medzinárodný obchod a podobne. Potom boli školy, ktoré by ma prijali, ale vôbec ma nebavili, najmä technické odvetvia. A keď som vylúčil školy kam som sa nemohol dostať z dôvodu odborných predpokladov (medicína, architektúra, umenie) veľa priestoru nezostalo.

Napokon vyhrala geografia a kartografia, ktorá mi mohla umožniť naplniť svoje nenaplnené túžby po cestovaní a svoje relatívne dobré matematické znalosti. Cestovanie v našej rodine bolo trochu problematické, pretože sme nemali auto. A tak sme sa po republike prevážali s taškami, igelitkami, kuframi a ruksakmi, aby sme aspoň tu spoznávali časti a regióny Československa. Na cestovanie do zahraničia sme mali obmedzené zdroje, síce sa nám podarilo navštíviť Rumunsko aj Poľsko, ale viac sme nezvládli. O vycestovanie do Juhoslávie alebo kapitalistickej cudziny sme sa ani nesnažili. Otec nám to odôvodňoval tým, že by sme tzv. doložku do pasu a devízový prísľub nedostali, neskôr sa však priznal, že sa viac bál, že by sme tie papiere dostali.

V druhej polovici 70.rokov totiž niekoľkokrát použil taktiku, že nepohodlných ľudí síce pustil naspäť, ale naspäť ich už nepustil. Myslím, že najviac medializovaný bol prípad Pavla Kohouta, ktorého v neprítomnosti zbavili občianstva. Pred nejakým týždňom dávali na ČT2 film opisujúci otvorenie hraníc v Berlíne v roku 1989 z pohľadu pohraničníkov. Tam použili jednoduchšiu taktiku a síce pečiatku o opustení cez fotografiu na pase, čo spôsobilo znehodnotenie a neplatnosť pasu. Tým pádom nemohol byť občan vpustený do krajiny a pri vybavení nového pasu v zahraničí mu mohli spočítať všeličo. Otec pravdepodobne mal lepšie informácie o týchto praktikách a pretože emigrácia u nás nebola na programe dňa, bál sa takéhoto výsledku. Ďalším dôvodom bolo, že sa bál, že by ho v rámci schvaľovania pokúsili vyťažiť ako zdroj informácií o svojom okolí a o postoji jeho okolia k socialistickému režimu. Takže radšej to prezentoval ako vlastnú neschopnosť vybaviť normálne povolenie ísť na dovolenku do Juhoslávie.

Prvý neúspešný pokus

Moje predstavy sa rýchlo skončili po doručení rozhodnutia o výsledkoch prijímacích skúšok, ktoré bolo negatívne. Pamätám si, ako som odišiel na koniec bytu a tak som plakal a cítim nemohúcnosť, pretože som nemal dojem, že som si takéto správanie zaslúžil. Ale bral som to súčasne aj ako osobné zlyhanie a prejav vlastnej neschopnosti, pretože dovtedy som nemal skúsenosť s „profesionálnymi“ formuláciami, ktoré dokážu z vás urobiť úplného blbca a v rovnakej vete povedať, že ste urobili veľmi dobrý dojem. Ťažko povedať, aká bola realita, podľa informácií z vnútorného prostredia školy (mama ako učiteľka mala všade absolventov alebo rodičov študentov a absolventov) som bol v poradí po výsledkoch prijímacích skúšok na piatom mieste. Pretože však zobrali deväť študentov bez prijímačiek, o čom sa oficiálne nedozvedel a pretože päť študentov brali na odvolanie k dekanovi a rektorovi do skupiny 15 prijatých študentov som sa proste nezmestil.

Zamestnaný, príležitostne pracujúci.

Na rok som si našiel miesto zamestnanie pre nepracujúcich ako operátor pri počítači v Podniku výpočtovej techniky. Keby som nebol zamestnaný, stal by som sa príživníkom, čo by ohrozilo moju budúcnosť. Zamestnanie bolo veľmi dobré, pretože sa pri ňom skoro vôbec nepracovalo. Myslím, že karty som si počas toho roku odohral do polovice života, ale dôvod, prečo majú zo mňa zamestnanca, keď by stačil brigádnik na dve hodiny denne som celkom nepochopil. Pre mňa to však vytváralo príležitosť pripravovať sa na druhý pokus o prijatie na vysokú školu.

Poučení z prvého pokusu som si stanovil nové kritérium, že musí ísť o školu, kde berú veľký počet študentov, kde bude objektívne ťažšie obísť moje reálne výsledky pri pohovoroch. Napokon padla voľba jedinej prihlášky, ktorá sa dala poslať na Vysokú školu ekonomickú. Socialistickú ekonómiu som síce nepovažoval za veľmi atraktívnu, ale aspoň to boli spoločenské vedy a pravdepodobnosť prijatia pri mojich výsledkoch bola veľmi vysoká. Takže som vyplnil prihlášku vrátane kolonky člen strany do roku 1970 a člen strany po roku 1970 vo vzťahu k rodičom (aj takáto kolonka tam bola).

Prijímací reparát

Písomné pohovory prešli v poriadku a poobede nasledovali ústny pohovor z niečoho, čo sa tuším označovalo ako spoločenskovedný základ. Vytiahol som si číslo a čuduj sa svete bola to otázka k Poučeniu z krízového vývoja v spoločnosti v roku 1968. Otázka na zapotenie, ak viete aká je očakávaná a „správna“ odpoveď, ale nemôžete ju povedať, pretože by ste urazili vlastných rodičov a časť svojej rodiny a sám seba zradil. Chcelo to veľa diplomatickej omáčky rozprávať k tejto téme. Doteraz si pamätám, ako to niektorého člena komisie „prestalo baviť“ a dal mi jasnú otázku, vyjadriť sa jednoznačne k vstupu vojsku v auguste 1968. Pamätám si ako hrdý som bol, že som našiel formuláciu, ktorú som mohol použiť univerzálne. „Z pohľadu Sovietskeho Zväzu bolo po posúdení situácie nevyhnutné aby vstúpili na územie našej republiky“

Súčasťou prijímacej komisie bol aj zástupkyňa SZM a tá sa po preštudovaní môjho životopisu okamžite opýtala na prácu v SZM. Na základe mojej predchádzajúcej skúsenosti ma chcela hneď primäť k záväzku práce v SZM. Pretože moja nervozita z pohovorov už opadla, bol som úprimný a povedal som jej, že som si funkcionárčenie už prežil a že ma nebaví zase organizovať niečo, čo aj tak nikoho nebaví robiť a preto by som sa radšej stal pasívnym členom SZM a sústredil sa na učenie.

Úspešný prvák

Tak sa mi podarilo vyhnúť sa aktívnej práci v SZM a môcť sa sústrediť na učenie. Napriek príprave na pohovory predsa len ročná pauza študijného procesu je poznať a tak som sa snažil sa vrhnúť do štúdia čo najaktívnejšie. Ak navyše máte v programe štúdia atraktívne predmety ako Dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia a KSČ alebo Politickú ekonómiu kapitalizmu, tak viete, že štúdia je viac ako dosť. Nie, že by tieto predmety neprinášali informácie, problém bol, že ste sa ich museli naučiť a popri tom medzi riadkami čítať reálne informácie.

Nech je ako chce, podarilo sa mi ukončiť prvý ročník s jedinou známkou 2 a samými jednotkami. Bol som šokovaný z takého prekročenia plánu a pripravil som si na doma oslavnú reč, k záverom prvého roku štúdia. V tej reči som sa pokúsil sústrediť všetky dristy a frázy, ktoré som sa naučil ako ideový referent na strednej škole, do hodnotenia študijných výsledkov na vysokej škole. Myslím, že moja rodina hodnotila môj potenciál „kariéry“ komunistického rečníka veľmi dobre a pri čítaní mojej „správy“ sa z chuti zasmiali.

Na moje prekvapenie ma na začiatku druhého ročníka opäť vyhľadala zástupkyňa SZM a informovala ma, že ako výborný študent som bol vybraný ako potenciálny kandidát pre členstvo v Komunistickej strane. Ako staršia študentka mi vysvetlila aké to prináša výhody a čo to znamená z hľadiska mojich povinností. Ak tu niekto píše o príčinách rozkladu KSČ, tak toto bol jeden z nich. V 80.rokoch strana stále viacej opúšťala ideologické hodnoty, ktoré zostávali v podobe dogmatickej, a v praktickom živote sa priklonila k pragmatizmu. Najlepší študenti, odborníci, praktici boli považovaní za vhodný výber bez ohľadu na ich morálne a politické presvedčenie.

Ponuka kandidáta KSČ ma prekvapila aj zaskočila. Uvedomoval som si, že odmietnutie by ma mohlo dostať pred vedením školy do zlého svetla. Napokon ma presvedčil fakt, že tá zväzáčka bola vlastne iba staršia študentka a úprimne som ju poprosil, aby ma vynechala z tej skupiny kandidátov. Odôvodnil som to svojou „otvorenou povahou“, kde hrozilo, že ja zase nevydržím, ozvem sa a pritom poviem niečo, za čo ma potom budú musieť riešiť alebo vylučovať zo strany. Nepovažoval ani nepovažujem to  za hrdinstvo , pretože išlo o veľmi racionálnu úvahu v mojom prípade. Navyše prichádzala perestrojka a s ňou doba kvasenia. Ale to zase v ďalšom diely.

Novembrové reminiscencie obyčajného študenta Diel 4: Revolučná „párty“

18.11.2016

Štvrtok 16. November 1989 bol vyučovací deň ako každý iní. To, že sa podvečer uskutočnilo stretnutie študentov a pochod Bratislavou, v rámci ktorého sa dokonca stretli s predstaviteľmi MV viac »

Novembrové reminiscencie obyčajného študenta Diel 3: Čakanie na „revolúciu“.

17.11.2016

Keď začala zúriť perestrojka a glasnosť začalo sa doba čakania na Godota, teda na dôvod prečo by režim mal padnúť. Erózia moci bola zrejmá a jasná, napriek tomu stranícka moc dokázala viac »

Novembrové reminiscencie obyčajného študenta. Diel 1. Smutný osud referenta ideovo-politickej výchovy

15.11.2016

Nedávno som si uvedomil, že mladí ľudia, s ktorými sa v svojej profesii na vysokej škole stretávam sa narodili dávno po roku 1989 a tak život za socializmu pre nich vypadá ako opis z rozprávkovej viac »

trump, alabama, obamacare

Sedieť alebo kľačať počas hymny na americkom futbale? Neprípustné, tvrdí Trump

25.09.2017 21:57

Viac ako dvesto hráčov NFL v zápasoch tohto kola pri hymne sedelo, kľačalo alebo sa modlilo. Podľa Trumpa by malo byť státie v pozore povinné a ak to niekto nedodrží, klub by ho mal vyhodiť.

pendolino, vlak

Česi predstavili Slovákom vynovené pendolino

25.09.2017 20:00

Interiér rýchlovlaku pendolino, ktorý zabezpečuje spojenie medzi Prahou a Košicami, České dráhy výrazne obnovili.

kim, trump

Trump vyhlásil Severnej Kórei vojnu. Tvrdí to minister zahraničia KĽDR

25.09.2017 19:37

Podľa severokórejského ministra zahraničia Li Jong-hoa bol vyhlásením vojny Trumpov príspevok na Twitteri, v ktorom uviedol, že Kim Čong-un "tu už dlho nepobudne."

putin

Rusko porušuje na Kryme ľudské práva, mieni OSN

25.09.2017 18:49

Podľa misie OHCHR krajina porušuje ľudské práva vnútením ruského občianstva tamojším obyvateľom a úmyselným presúvaním stoviek väzňov a zadržaných ľudí do ruských väzníc.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 12
Celková čítanosť: 15551x
Priemerná čítanosť článkov: 1296x

Autor blogu