Kam speje svet….

Moji rodičia sa profesionálne venovali histórii a preto heslo historia magistra vitae u nás nebolo iba prázdnou frázou. Otec mi ako historik neraz pri mojich prekvapených reakciách o nových udalostiach vo svete pripomenul, že nejde o nič nové, pretože v histórii sa podobný proces už odohral a pridal k tomu zodpovedajúce súvislosti. Nemáme síce žiaden monopol na toto „know-how“, ale aj v súčasnosti sa snažím hľadať paralely medzi minulosťou a súčasným vývojom sveta.

Myšlienku na tento blog mi vlastne dala diskusia s inou blogerkou devanou, ktorá v jednom svojom blogu (podobne ako mnohí) hľadala paralelu medzi vývojom rokov 30-tych a súčasnosťou. Aj keď sme napokon zistili, že sme mali na mysli iné súvislosti, prinútila ma to zamyslieť sa nad touto podobnosťou situácie vtedy a v súčasnosti. Podobne ako vtedy sme svedkami rastú extrémistických názorov a postojov v spoločnosti a politike a postupnej radikalizácie spoločnosti. To ako to skončilo vtedy všetci dobre vieme a je prirodzené, že sa bojíme, aby sme my a naše deti nemuseli prechádzať rovnakou traumou.

Je prirodzené, že mnohí ľudia, ktorí by sa chceli poučiť z histórie hľadajú paralely a snažia sa nájsť tie body vo vývoji po prvej svetovej vojne, ktoré by nám dovolili vyvarovať sa rovnakého konca ako poznáme z histórie. Vo väčšine prípadov mi na týchto pokusoch o pohľad do histórie niečo vadí. Časť som už formuloval v jednom predchádzajúcom blogu, kde som sa snažil upozorniť, že súčasná situácie je výrazne odlišná od rokov tridsiatych. Neexistujú antagonistické režimy, ktoré mali vo svojom DNA zakódovanú agresiu minimálne proti časti svojho okolia. Aj preto mi stav súčasnej spoločnosti viac pripomína situáciu pred prvou svetovou vojnou, ktorá vznikla medzi takmer priateľskými krajinami, ktoré len desiatky rokov predtým bojovali v iných konfliktoch na rovnakej strane, mali podobné systémy a prechádzali podobným ekonomickým rozmachom.

Tú druhú výhradu som nevedel presne formulovať, kým ma v nej trošku neposunulo rozmýšľanie nad pohľadom, ktorý prezentovala devana. Pri úvahách o postoji k extrémistických vyjadreniam v médiách sa vychádza z predpokladu, že rast mediálneho extrémizmu je dôsledkom existencie nových médií a ich využívania extrémistickými skupinami na prezentovanie svojich názorov. Mňa pri úvahách napadla kacírska myšlienka, či si v tomto prípade nezamieňame príčinu a následok. Či to nie je presne naopak, teda, že rast extrémizmu je dôsledkom existencie nových médií! Aj keď takto exaktne som ju formuloval až pre tento blog, v určitej neformálne podobe som začal uvažovať. A práve to ako som dospel k takejto protiprúdovej myšlienke si dovolím prezentovať.

Jeden z bodov, ktorý väčšina demokraticky mysliacich ľudí pri hľadaní historického poučenia kulantne obchádza, je fakt, že Adolf Hitler sa k moci dostal demokratickým spôsobom!  Už predtým som si všimol, že ľudia s relatívne extrémistickými postojmi patria v našej spoločnosti k najväčším zástancom priamej demokracie a podobne prvky priamej demokracie v podobe referenda intenzívne využívala aj NSDAP pri uplatňovaní moci. Iste sa dá argumentovať tým, že masová podpora moci bola výsledkom masívnej propagandy médií a „úpravy“ princípov demokracie (neviem či na použitie manipulácia a faľšovanie a nátlak existuje dosť dôkazov).

Ale ako sa dá vysvetliť víťazstvo NSDAP vo voľbách? Ako sa dá vysvetliť v čase keď drvivá väčšina médií a relevantných mienkotvorných názorov varovala pred touto stranou, keď existovalo nemálo varovaní pred jej programom a jeho dôsledkami, keď prihlásenie k strane bolo skôr považované za spoločenské faux pas ako hrdé prezentovanie politického postoja? Aj keď existovala podpora NSDAP v spoločenských kruhoch (nazvime ich establishment), väčšina ľudí, ktorí sa tak prejavovali patrili skôr k „čudákom“, teda neboli to extrémisti v politických postojoch ale skôr extrémisti v spoločenskom zmysle (napríklad priaznivci ezoteriky a okultizmu, ktorý neskôr využíva tretia ríša iba okrajovo).

V tom je výrazná paralela medzi súčasnosťou a minulosťou. Aj teraz „oficiálne“ média informujú o aktivitách LSNS a podobných extrémistických skupín buď negatívne alebo vôbec a napriek tomu, ich podpora neustále rastie! Médiá oficiálne sa snažia držať pri informovaní o migračnej kríze „slušnú“ líniu, napriek tomu verejná mienka sa neustále radikalizuje a vyjadrenia politikov sa tomu prispôsobujú. Vyzerá to, akoby média vo svojej politike hádzali na stenu hrach a ich snaha pôsobiť na ľudí vychádzala nazmar.

Ak je veľká časť tejto radikalizácie orientovaná na nové médiá, vyzerá to, že práve využitie týchto médií prinieslo úspech týmto názorom. Pamätám si, ako som si pred pár rokmi pozeral stránky kandidujúcich politických zoskupení. Stránky Kotlebovej strany boli z pohľadu marketingovej prezentácie strany ďaleko ďaleko za najhoršími, dokonca aj HZDS, ktorej cieľová skupiny zďaleka nepatrila k užívateľom internetu mala oveľa lepšiu prezentáciu. Postupom času sa z ĽSNS stala s najväčším dosahom na sociálne médiá. Väčšina expertov to vysvetľuje tým, že strana využila sociálne média, ja si dovolím prezentovať opačný pohľad a síce, že sociálne média si našli svoju stranu.

Aby som dokázal tento postoj potreboval by som viacej informácií, ale niektoré faktory by sa dali zohľadniť aj v súčasnosti.

Jedným z faktorom, ktorý umožnil rast popularity extrémistických strán a názorov je degradácia „tradičných médií“. Nehovoríme o niektorých názoroch, hovoríme o hnutí ľudí, ktorí obviňujú masové média z manipulácie, kolaborácie s mocnými, jednostrannosti ….. a termínov by sa našlo ešte viacej. Bolo to podobne v čase nástupu nacizmu? Aj keď nie som odborník na históriu žurnalistiky, dovolím si povedať, že mnohé faktory boli naplnené. Začiatok storočia je začiatkom tzv. investigatívnej žurnalistiky (v tom čase označovanej ako muckraking), ktorej cieľom bolo odhaľovanie korupcie, nekalých praktík a chýb „vrchnosti“. Tieto alternatívne postoje mali problém dostať sa „oficiálnych“ médií, ktoré boli viac alebo menej spriaznené s tými, ktorých sa škandály dotýkali a preto začali vytvárať vlastný alternatívny mediálny svet. Pretože však tento svet bolo treba naplniť obsahom okrem investigatívy hodili aj okultistické či ezoterické postoje a predchodca niečoho, čo intenzívne živí aj súčasnú extrémistickú scénu, predchodcovia konšpiračných teórií. Ak tomu pridáme všeobecnú skepsu k informovaniu médií po vytriezvení z nezmyselnosti prvej svetovej vojny, asi nebudem ďaleko od konštatovania, že oficiálny mediálny svet bol v rovnakom spoločenskom rozvrate ako sú média dnes.

Pozná niekto fakty alebo kde sa dajú nájsť dôkazy o tom, aké bolo vnímanie tradičných médií v spoločnosti? Je moje porovnanie situácie so súčasnosťou pravdivé alebo bola vtedy hodnovernosť „oficiálneho“ mediálneho sveta vysoká?

Druhým faktorom bola existencia lacného komunikačného kanálu. Každému je jasné, že komunikácia cez sociálne média je tým najlacnejším, čo môže existovať. Ak ideme do histórie máme dojem, že nemôžeme nájsť ekvivalent podobného média v 20-30-tych rokoch. Možno by som našiel odpoveď v otcovej knihe, ale pravdepodobne nie. Z wikipédie som zistil, že prvých 20 rokov minulého storočia bola etapou veľkého rozmachu časopisov. Z tlačovín určených pre prémiový segment sa stali masové publikácie, ktoré vychádzali týždenne v miliónových nákladoch. Ak si uvedomím logiku výrobného procesu znamenalo to, že cena tlače musela ísť radikálne dole a teda dostupnosť vydávania tlače sa musela radikálne zvýšiť. Aj to umožnilo nahradiť nehodnoverné „oficiálne“ zdroje vlastnými lacnými a ľahko dostupnými v podobe letákov, samizdatov a iných tlačovín s krátkou životnosťou, ktoré v mnohom pripomínajú komunikáciu cez sociálne siete.

Vie niekto koľko stálo vytlačenie letáka v tom čase v porovnaní s predchádzajúcim obdobím alebo kde by sa táto informácia dala zohnať? Existujú nejaké informácie o progrese v tlačiarenstve v priebehu 20-tych rokov a jeho dôsledky na množstvo vydávaných publikácií, napríklad letákov a novín?

Tretím faktorm je presýtanie informáciami. Už som spomínal, že začiatok storočia je spojený s obrovským rozmachom vydavateľskej činnosti, ktorá priniesla niekoľkonásobné zvýšenie kvantity sprostredkovaných informácií rovnako ako ich dostupnosť. Nové média (telefón, gramofón, rádio) dokázali šíriť poznanie rýchlosťou predtým nepredstaviteľnou. Ľudia, ktorý predtým žili v obmedzenom svete, získavali informácie, ktoré predtým boli pre nich zbytočné a často frustrujúce. Myslím, že aj tu proces digitalizácie médií, vďaka ktorej namiesto 3 staníc máme 80 televíznych kanálov a rozvoj informačných a komunikačných médií, napr. Internetu, priniesol podobnú zmenu. Informácie, ktoré by sa pred 20 rokmi ku nám nedostali alebo by sme ich odhodili ako zbytočné zrazu vnímame citlivo a emocionálne na ne reagujeme.

Dá sa nejako merať presýtenosť informáciami v spoločnosti? V čom môže byť chyba takéhoto porovnania s minulosťou?

Ak existujú tieto tri paralely spoločenského vývoja, vyzerá to, akoby utečenecká kríza, prvá svetová vojna, Versaillská zmluva alebo hospodárska a dlhová kríza boli iba politickými zámienkami pre vznik extrémistických postojov. Akoby nezvládnutia novej úrovne kvantity a kvality dostupných informácií viedol široké masy ľudí k odstredivým silám od nejakých všeobecne akceptovaných „právd“ a pravidiel života. To či budú *terčom“ odstredenia židia alebo utečenci je skôr otázka náhody a momentálnej nálady ako reálna príčina.

Ak by sme vnímali situáciu týmto spôsobom tak riešenie terorizmu, utečeneckej alebo dlhovej krízy nebude znamenať pokles extrémistických tendencií v spoločnosti. Budú sa orientovať na inú oblasť a nájdu inú tému, ktorá im umožní šíriť extrémistické postoje a získavať priazeň časti spoločnosti. Veď napokon aj zavedenie knihtlače (reformácie a náboženské vojny) a osvietenské šírenie poznatkov (revolučné roky 1848-49) vyvolali postoje, ktoré z pohľadu všeobecného politického postoja boli vnímané ako extrémistické.

V žiadnom prípade nechcem naznačiť, že by súčasný extrémisti boli nositeľmi pozitívnych myšlienok ani to, že riešenie problémov s extrémistami je v tom, že obmedzíme ľuďom prístup k informáciám a necháme ich v hlúposti. Určite nie! Ale ak si uvedomíme, že príčinou podpory pre extrémizmus je neschopnosť spracovať zmenu v dostupnosti informácií tak riešenie je práve v oblasti informácií, ktoré ľudia dostávajú.

Základom by malo byť pochopenie faktu, že ľudia musia dostať „návod“ ako informácie pracúvať a ako s nimi nakladať! Mediálna výchova, schopnosť kritického myslenia, samostatnosť myslenia a nezávislosť by mali byť základným pilierom vzdelávania a v rámci školskej reforme sa musia dostať veľmi intenzívne do vzdelávacích programov. Nech je to ako chce, efekt týchto krokov bude iba pomalý a veľmi postupný.

Možno oveľa rýchlejším spôsobom ako prekryť extrémizmus a nespôsobiť pritom milióny obetí (pretože extrémizmus potlačilo aj vytriezvenie z dôsledkov vlastného konania) je predložiť občanom víziu sveta, s ktorou sa budú môcť stotožniť a ktorá zabráni odstredivému pohľadu na svet. Ľudia chcú lepší svet a sú schopný za neho bojovať aj bez toho, aby museli vraždiť iných ľudí. Ale momentálne v ponuke je iba kritika existujúceho sveta a veľmi veľmi neostré nastolenie predstavy o zmysle existencie našej spoločnosti, o možnostiach jej reformácie.

Tak ako protestantizmus predstavoval extrémizmus pri svojom vzniku a v mnohých pohľadoch išiel za hranice väčšinového názoru (napr. prvotný pohľad na inkvizíciu bol u protestantov radikálnejší ako u katolíkov), veľmi skoro sa vyplavili tie prvky budovaného systému, ktoré európskej civilizácii umožnili získať dominantné postavenie vo svete (napriek načim predstavám v dobe pred reformáciou Európa nebola rozhodujúcim svetovým kontinentom)

V diskusiách tu aj na sme.sk tvrdím, že problém nie je v tom, čo je na súčasnom systéme zlé! Problém je v tom ako má vyzerať systém, ktorým chceme zmeniť súčasný svet. Komunizmus aj nacionalizmus ako spoločenské ideológia už ukázali, že nepredstavujú krok vpred v rozvoji ľudstva. Namiesto nich však bežný človek nemá žiadnu alternatívu, ktorá by dával životu jeho potomkov víziu budúcnosti. Aj táto úvaha mi pritom potvrdila, že TO JE NAJVAČŠÍ PROBLÉM SÚČASNÉHO VYSPELÉHO SVETA!