Kam speje svet….

Učiť sa s chýb patrí k tým jednoduchým pravidlám ako môžete múdreho človeka oddeliť od hlupáka. Zdalo by sa, že keď sa štátu darí a spoločnosť sa rozvíja na čele štátu stoja múdri ľudia, ktorí sú schopní reflexie a poučenia s chýb svojich predchodcov.

Ajhľa, politici Smeru nám ukazujú, že to tak nie je. Minimálne to, čo nám predviedli v posledných návrhoch na zmenu volieb je jasnou ukážkou, že aj teraz ide o politikou nepoučiteľných. Jedinou výhodou toho je, že svojou nepoučiteľnosťou síce ohrozujú spoločnosť ako celok, ale našťastie pre spoločnosť ľudia nie sú hlúpi a tak tými, kto na to doplatia budú hlavne samotní navrhovatelia.

Návrh zmeniť voľby župana na jednokolové je návrh logický, má jasné ekonomické aj politické zdôvodnenie, akurát je návrh pre Smer úplne hlúpi a politicky samovražedný. Logické a politické dôvody jeho vzniku zo strany Smer-SD sú jasné a presvedčivé takže návrhu je vlastne aj nelogické kritizovať! Keby tu nebola tá historická skúsenosť.

Ak sa presunieme o 20 rokov dozadu situácia na politickej scéne bola veľmi podobná. Na vrchole svojej moci bola hviezda Vladimíra Mečiara, ktorí si dovolil za asistencie politických partnerov obchádzať hranice možného. Podobne ako Róbert Fico dokázal schopnosť fénixa a dvakrát vstal z popola politického neprajníctva. Jeho strana bola silná, konsolidovaná, s veľmi silnými regionálnymi štruktúrami, ktoré mali aj silnú akceptáciu medzi obyvateľstvom. Proti ním stála rozhádaná opozícia, odídencov z HZDS, ktorých ostatná opozícia viac alebo menej otvorene označovala ako kryptomečiaristov, dve katolícke strany podľa toho ako zlí bol pre nich Mečiar, dve ľavicové strane, ktoré si nevedeli prísť na slovo atď. Bolo jasné, že HZDS má všetky predpoklady vyhrať aj nasledujúce voľby.

Vtedy však prišla niekomu v HZDS na rozum veľmi „dobrá myšlienka“. Politický boj je strašne drahý na peniaze a čas a bráni sa venovať nám budovaniu našej drahej vlasti. Čo keby sme si ten boj o získanie moci v štáte tak trochu zjednodušili. Skúsme upraviť volebné zákony tak, aby naša cesta k víťazstvu bola jednoduchšia! Ak vytvoríme jeden volebný obvod bude nám stačiť komunikovať iba našu vedúcu osobnosť, neohrozeného Vladímira Mečiara a víťazstvo vo voľbách máme zaručené! AK k tomu sprísnime podmienky pre rôzne koalície a predvolebné spojenia, zjednodušíme si našu predvolebnú komunikáciu, pretože ak sa naši oponenti nedohodnú budú mať všetci marginálny podiel a teda na marginálne politické výzvy nebudeme musieť reagovať. Ak sa dohodnú, tak nebudeme musieť reagovať na niekoľko rôznych výziev, ale bude stačiť oponovať jednému subjektu, čo je jednoduchšie a lacnejšie.

Výsledok volieb 1998 poznáme a aj keď jeho príčiny boli viaceré, myslím, že väčšina politológov sa zhoduje, že k nemu prispelo aj neohrabané zásahy Mečiarovcov do volebného zákona. Jednak tým inicioval vznik SDKÚ a prinútil predtým rozhádaných politikov nájsť spoločnú reč a vytvoriť reálnu politickú opozíciu voči vlastnej strane. Táto strana síce, ako sa neskôr ukázalo, postrádala ideový a politický základ, ale to nebola oblasť, o ktorú sa mohlo bezhodnotové HZDS lavírujúce medzi pravicou a ľavicou oprieť. Možno ešte výraznejšie ovplyvnila voličov snaha HZDS „zjednodušiť“ si cestu k moci. Bez ohľadu na to, že ich podporovatelia súhlasili s tým, že ohováranie Mečiara a jeho vládnutia v zahraničí je zlé, že súhlasili s kritikou opozície zo strany HZDS, neznamenalo to, že podporovatelia HZDS túžili po „vláde jednej strany“. Neovplyvnilo to ich rozhodnutie a hlas vo voľbách, skôr ich angažovanosť vo veci podpory politického subjektu, čo mohlo mať vplyv na ich okolie.

Situácia súčasnosti je veľmi podobná situácii pred 20 rokmi. Po Bašternákovi je jasné, že Fico testuje hranice možného a napriek tomu jeho pozícia ostáva (v predvolebných prieskumoch) neohrozená. Prehra volieb je v súčasnosti takmer nepredstaviteľná a situácie opozície je v miernom vyjadrení katastrofická. V tejto situácii však politici prichádzajú s riešeniami, ktoré by mali regionálnym štruktúram Smeru „uľahčiť“ cestu k upevneniu moci. Zabalené do krásnych rečí o volebnej účasti, ekonomike volieb a strategických preferenciách neprestáva z týchto rečí vyčnievať niečo iné. Efektivizácia získavania moci, teda ako zvýšiť svoju moc bez námahy. A to je niečo, čo sa nepáči nielen opozícii, ale ani vlastným podporovateľom.

V podstate by mi to ako odporcovi Smeru a jeho politiky mohlo byť jedno a v podstate by som ich mal pochváliť, pretože týmto rozhodnutím Smere podpílil vlastný konár. Mňa však fascinuje, ako politici môžu prichádzať napriek veľmi zreteľnému historickému poučeniu, stále s rovnakými modelmi správania sa, ktorými podkopávajú vlastnú moc.

Návrhy, ktoré boli medializované sú dva. Ten posledný hovoril o zmene volieb župana na jednokolové voľby. Logika je jasná, Smer a ním podporení kandidáti vládnu v súčasnosti v 6 krajoch. V prvom kole tuším 1 vyhral okamžite a 6 museli ísť do druhého kola, kde jedno vrece zemiakov nebolo schopné poraziť extrémistu. Logika návrhu je v tom, že v prvom kole by mal Smer 7 županov a preto je lepšie mať iba jedno kolo. Podporuje to aj fakt, že vo všetkých krajoch má Smer najvyššiu politickú podporu podľa prieskumov, ktorá vysoko prevyšuje potenciál iných strán.

A práve táto zjednodušujúca logika je základom neúspechu, ktorý pre Smer bude mať táto logická chyba. V existujúcom systéme je totiž v prvom kole podpora pre kandidáta Smeru logická a pravdepodobná. Či tomu tak bude aj pri voľbách jednokolových však vôbec nie je isté. Existencia jedného kola totižto vyčistí kandidátske pole a môže mať úplne opačné efekty. Dokonca by to mohlo znamenať, že Smer zostane vládnuť iba v 2 krajoch.

Pozícia Smeru v Žilinskom a Trenčianskom kraji vyzerá momentálne dosť neohrozene a muselo by prísť k veľmi jasnej dohode o neexistencie politických protikandidátov, ktorí by vyzvali súčasných županov. V Bratislavskom kraji sa určite prejavia viaceré ambície súčasnej opozície a viaceré osobnosti by mohli prejaviť záujem o miesto župana. Na druhej strane ak by Smer mal mať potenciál uspieť musel by postaviť človeka, ktorý by kandidatúrou svoje postavenie oslabil (napr. Maďarič) alebo ktorý by bol s vládnucou stranou spojený iba okrajovo (napr. Bajan, Ftáčnik). Predpokladať víťazstvo Smeru v prvom kole je síce teoreticky možné, ale skôr nepravdepodobné.

Veľmi špecifický prípad je Bánskobystrický kraj. Niektorí predstavitelia opozície a komentátori naznačili, že cieľom tohto návrhu je zabezpečiť opakované zvolenie Kotlebu za župana a tak ponechania „strašiaka“ nacizmu bez reálnej moci, ale s PR benefitom pre vládu. Fakt je ten, že napriek víťazstvu Maňka v prvom kole, v súčasnosti nevidím v Smere politika, ktorý by v prvom kole dokázal poraziť „vrece zemiakov“ na župnom úrade. Nie že by šanca nebola, asi ľudia mimo oficiálnych politických kruhov (napr. diskutovaný riaditeľ Múzea SNP) by mohli byť s tichou politickou podporou strán úspešní aj v jednokolovom systéme, ale ich väzba na Smer by bola veľmi slabá.

Doteraz som spomínal návrh Smeru, aj keď sú pod ním podpísaní aj poslanci Mostu- Híd. V ich prípade je však podpora jasná a veľmi logická a jej základom sú miesta županov v Nitre a Trnave. V oboch týchto krajoch je silná maďarská menšina, ktorá dokáže získať silné až rozhodujúce postavenie v miestnych parlamentoch. Na druhej strane však dvojkolové voľby mali v druhom kole kandidáta slovenskej a maďarskej národnosti (dvaja maďarskí kandidáti tesne neprešli pri posledných voľbách v Trnave) a v tomto boji nemali zástupcovia menšín šancu. Jednokolový systém by bol pre Bélu Bugára veľmi dobrou návnadou pred rokovaním o predvolebnej spolupráci s SMK a pod tlakom by mohol spôsobiť dosiahnutie skutočnej dohody o spoločných kandidátoch a postupe. V prípade existencie 2-3 „slovenských kandidátov“ má spoločný maďarský kandidát veľkú šancu získať miesto župana a je skôr formalita, či by to bolo s podporou Smeru alebo bez nej.

Východoslovenské kraje sú veľmi rozpoltené  a aj napriek silnej pozície Smeru tam silné kresťanské tradície vytvárajú aj veľmi silnú opozíciu. V posledných voľbách bolo prvé kolo skôr súbojom o tom, kto vyzve kandidáta Smeru a v druhom kole bolo otázkou mobilizácie oponentov Smeru k možnosti mobilizácie voličskej základe iných strán ako bola strana kandidáta. Existencia jednokolového systému by mohla počet kandidátov v prvom kole výrazne obmedziť, čo by kandidátom Smeru mohlo skôr uškodiť ako prospieť. Prehra kandidátov Smeru by tak zďaleka nemusela byť prekvapením.

Je jednoduché preniesť minulé výsledky do budúcich volieb a povedať, ide o dobré riešenie, pretože v tomto riešení by sme získali viacej ako sme získali v realite. Treba si však uvedomiť, že zmenou systému meníme aj procesy vzniku kandidátov a volebného rozhodovania a tak možnosť matematického prepočtu výsledkov je veľmi vážna chyba vedeckého skúmania. Mali by sa brať do úvahy aj logické prístupy a uvažovanie v inej konštelácii.

Podobné zjednodušenie vedie aj k návrhu na predĺženie funkčné obdobie miestnej správy zo štyroch na päť rokov. Opäť predpokladám, že základom je jednoduchá úvaha o silnom postavení Smeru na regionálnej úrovni a teda o snahe upevniť a predĺžiť ich pôsobenie na dlhšie obdobie. Ak keď tento návrh má byť realizovaní až pri voľbách 2022, tak ide o niečo o čom sa dá uvažovať a môže mať logický základ. Snaha urýchliť proces a predĺžiť volebné obdobie už pri nasledujúcich voľbách by mohla mať pre Smer veľmi zlé dôsledky. Nie je totiž pravda, že Smer má veľmi silné a dobre vybudované štruktúry. Pravda je opačná, že mnohé existujúce silné a dobre fungujúce lokálne a regionálne štruktúry (napr. v rodinných a kamarátskych klanoch) sa pridali vedome k strane Smer, pretože svojim podielom na moci im dáva najlepšie krytie. Možno by sa mali pozrieť v Smere koľko ľudí, ktorí pôvodne kandidovali a začínali kariéru ako nezávislí následne zahrnuli smerácke štruktúry do svojich radov. AK sa oslobodí cyklus od národného politického cyklu môžu získať títo ľudia viacej moci a to oslabí ich prepojenie na štruktúry politickej strany. Či už to zvýši napätie medzi rôznymi frakciami v strane alebo to povedie k vzniku „nezávislých kandidátskych listín“, ktoré budú reprezentovať skôr nestranícku ako stranícku politiku. Opäť tak hrozí Smeru, že vyleje s vodou z vaničky a vlastné dieťa, teda mocenské postavenie, ktoré dosiahlo.

Neviem či o tom niekto v Smere uvažoval týmto spôsobom, ale napriek tomu ako laický politológ som si dovolil na to Smer upozorniť. Rád by som, keby sa Smer normalizoval na ľavicový subjekt a prestal byť komerčnou mocenskou organizáciou. Nie som si istý, či to pôjde, ale aj takéto „dobré rady“ by mali byť ukazovateľom schopnosti reflexie ľudí v Smere.

PRISPEVOK NEPREŠIEL ZATIAĽ JAZYKOVOU ÚPRAVOU!!!