Kam speje svet….

Možno tento názov vyzerá čudne v situácii kedy sa tu vyrojili články o víťazstve kandidáta Donalda Trumpa v prezidentských voľbách. Iste je to prekvapenie, aj keď prirovnanie k vrecu zemiakov s Banskej Bystrice je možno pritiahnuté za vlasy. Aj keď je pravda, že podobne ako Maňka bola Clintonová asi presne TÝM, kandidátom, cez ktorého mal najväčšiu šancu uspieť. Aj vrece zemiakov z Demokratickej strany by malo väčšiu šancu uspieť ako Clintonová, ktorá sa v boji držala vďaka vidine neobmedzených možností jej kampane. Kým jej manžel začínal boj o prezidenta s najmenším rozpočtom a dokázal presvedčiť, ona začína s rozpočtom, kde jej úspešný manžel pri svojej kandidatúre možno končil. A to bola chyba.

Nech je voľba Trumpa čímkoľvek, pre mňa zostáva jedným: voľbou paradoxou. Aj keď mi sme voliť nemohli, existovala aj tu podpora jednej či druhej strany a najmä na strane podpory Trumpa sa prejavilo niekoľko skutočne výrazných paradoxov. Tu je niekoľko z nich:

– Donald Trump vyhral podľa reakcií diskutérov tu ako kandidát mieru a to napriek tomu, že jeho volebný program a volebné vyhlásenia boli oveľa agresívnejšie a vojnovejšie ako boli vyjadrenia protikandidátky.

.- Donald Trump podľa mnohých jeho podporovateľov u nás vyhral ako kandidát, ktorý zníži americkú pozíciu vo svetovej politike napriek tomu, že jeho hlavne volebné heslo bolo o obnovení dominantného postavenia USA vo svete

– Donald Trump vyhral ako najbulvárnejší kandidát v histórii a to napriek tomu, že podľa jeho podporovateľov západné média sa ho snažili bulvarizáciou znemožniť a postaviť ľudí proti nemu.

– Donald Trump vyhral ako kandidát najobyčajnejších, jednoduchých ľudí, napriek tomu, že od obyčajných ľudí bol zo všetkých kandidátov posledných rokov najviac odtrhnutý (a našťastie jeho protikandidátka v tomto bola iba mierne pozadu).

– Donald Trump vyhral ako najviac PR postavený kandidát napriek tomu, že jeho podporovatelia ho považujú za najviac úprimného a otvoreného kandidáta v posledných desaťročiach

Ako je to možné? Tú odpoveď som dal do názvu. Keď som učil predmet Vzťahy s verejnosťou a chcel som vysvetliť podstatu PR vymyslel som si konštrukciu, že PR je ako výroba zrkadla. Pomer primárnych a sekundárnych informácií moderného človeka je percentuálne 0,1:99,9%. Tisíckrát viac toho, ako človek vníma okolitý svet je pohľad do zrkadla, kde niekedy vidí aj seba, ale ináč vidí iba odraz reality. A PR manažéri, média, okolie pre neho stavajú také zrkadlá, aby človek videl to, čo chcú oni.

Establišment, tento americký výraz je tak výstižný, že neviem či existuje vhodný slovenský ekvivalent, povedzme mienkotvorná vrstva, po desaťročiach jasného, svetlého sveta zlenivel a svoje postavenie si zjednodušil. Zlenivel v tom, že vytvoril veľmi jednoduchú konštrukciu: my sa snažíme o dobro a preto tí, ktorí sú proti nám sa musia snažiť o zlo! Múdrosť je spojená s dobrom a preto, logicky dialekticky, zlo musí byť spojené s hlúposťou! Takže stačí postaviť zrkadlo tak, aby naši oponenti vyzerali hlúpi a zlí a pretože ľudia nechcú byť ani hlúpi ani zlí, automaticky je zrejmé, že ich nebudú podporovať.

PRIŠIEL KONIEC LENIVOSTI!

Ak sa porovnávajú voľby v Bystrici a USA tak toto je skutočne spoločným znakom. Predstava, že stačí nastaviť niekomu zlé zrkadlo,  už nefunguje.

Je Donald Trump hlúpy? Nech sú jeho prejavy a vyjadrenia akokoľvek hlúpe, je zrejmé, že jednoduchý človek tomu nemôže uveriť! Veď ak média hovoria o dobe, kedy je sloboda a možnosť podnikania založené na vlastných schopnostiach, tak by museli klamať v jednom alebo druhom! Teda museli by byť nečestný v tom, ako „legálne“ Trump zbohatol alebo v hodnotení jeho schopností. A preto napriek hlúposti niektorých vyjadrení ich mohol Trump veselo rozširovať, pretože ublížiť mu nemohli.

Aký je Donald Trump? Mienkotvorná vrstva sa snažila ho rozniesť za jeho vyjadrenia, správanie, prejavy a Donald Trump im dával požehnane materiálu aby tak mohli robiť. Bola to hlúposť alebo vypočítavosť? Ťažko povedať, do akej miery toto živenie bolo vedomým využitím alebo citom pre svet, ale fakt je ten, že Trump minimálne tušil (aby som sa vrátil k svojej metafore), že ľudia tomu zrkadlu neveria. To čo im ukazuje mienkotvorná vrstva už nevnímajú ako automatickú pravdu a „dobro“, ale prijímajú minimálne so skepsou. Stačilo sa postaviť do pozície boja proti „zlému“ ohováraniu a boja proti „kráľovstvu krivých zrkadiel“ v rukách mienkotvornej vrstvy a každá „zlá“ správa prinášala „dobré“ body.

Aký je skutočne Donald Trump? V rámci PR som hovoril, že nech postavíte akékoľvek zrkadlo, stále tam bude iba odraz reality a že to je rozdiel oproti propagande, ktorá neukazuje realitu, ale „namaľovaný svet“. Keď som poznal politika v čase, keď vôbec netušil, kam to raz dotiahne pri posudzovaní jeho politicky „hlúpych“ krokov som vedel, že nešlo o „hlúpe správanie“, ale o prejav osobnosti. Koľko z vyjadrení Trumpa bolo jeho reálnym prejavom osobnosti a koľko hraným PR vedia posúdiť asi iba tí, čo s ním prichádzajú do styku aj mimo oficiálneho života. Určite v „jednoduchosti“ (nediplomatické vyjadrenia) a otvorenosti je oveľa zrozumiteľnejší ako Clintonová. Či bude jedným z dobrých alebo zlých prezidentov, závisí nielen od neho, ale aj od vývoja sveta, voľby spolupracovníkov a schopnosti ovládať svoje emócie. Na rozdiel od svojho predchodcu má výhodu v tom, že sa zdá, že bude mať pre svoje kroky základnú politickú podporu v senáte aj parlamente.

Aký bude prezident Donald Trump? To nikto nevie povedať a odhadnúť a hlavne preto sa mienkotvorná vrstva  postavila proti nemu. Práve preto predstava, že stabilizuje vzťahy s Ruskom a prinesie mier je rovnako iluzórna ako predstava, že určite začne nejakú vojnu. Možná je aj nová „Jalta“, kde si rozdelí svet s regionálnymi mocnosťami Čínou, Ruskom či Indiou. Možné je aj to, že urobí Ameriku opäť veľkou a to na základe toho, že sa vykašle na svet. Jeho vyjadrenia, že nemá problém vyhlásiť pre USA bankrot totiž síce očistia Ameriku od dlhu, ale svetu spôsobia problémy, proti ktorým bola kríza 2009-10 iba slabým odvarom.

Donald Trump nie je zlo! A mienkotvorná vrstva by robila veľkú chybu ak by toto hlásala kdekoľvek na svete. Donald Trump je varovanie pre elity, že spôsob spoločenskej komunikácie a vládnutia v súčasnosti je pre veľké časti obyvateľov neprijateľný. Aj keď si na neho elity od druhej svetovej vojny zvykli, budú musieť hľadať iné modely, pretože potom by bol Trump nie koncom, ale začiatkom toho, kam sa svet dokáže posunúť. Netvrdím, že to vládnutie je zlé, ale celkom určite je zastaralé a nezodpovedá dobe.

Trump nie je ani Hitiler ani Mussolini a my nie sme v roku 1930. Už som na túto tému písal viackrát a víťazstvo Trumpa potvrdzuje moje závery. Trump sa asi podobá viac radikálnym politikom začiatku 20. storočia ako diktátorom neskorších rokov. Ak sa však nezačneme reálne uvažovať o zmene svetového poriadku, ekonomického a politického systému sveta, môžeme sa dostať až k utrpeniu rozmerov Veľkej vojny, ktorá až potom ako sme masochisticky dokázali utrpenie ešte prehĺbiť, dostala meno prvá svetová vojna!